Pijem rannú kávu, pozerám na telefón a ten zrazu slabo zavibruje. Správa z iného kontinentu dorazila za zlomok sekundy. Vnímame len tú rýchlosť, ten hladký používateľský zážitok. Nevidíme tú obrovskú, krehkú infraštruktúru, ktorá ju umožňuje. Ten drobný pohyb v mojom telefóne zabezpečil malý motorček, v ktorom sedí permanentný magnet zo vzácnych zemín. Fyzický kúsok kovu, ktorý musel niekto vyťažiť, spracovať a previezť cez pol planéty, aby som ja mohol dostať notifikáciu, ktorú o tri sekundy zabudnem.
Inovácie a technologický sektor majú jedno spoločné náboženstvo: odstránenie trenia. Všetko musí byť okamžité. Žiadne zdržovanie. Z pohľadu bezpečnosti je to však presne ten moment, kedy začínam byť ostražitý. Keď zo systému odstránite všetko trenie, odstránite aj brzdy.
Nedávno ma v tejto súvislosti zaujal jeden paradoxný trend. Vznikla aplikácia s názvom Roost, ktorá funguje presne naopak. Ľudia si cez ňu posielajú správy, ale doručujú ich virtuálne zvieratá. Ak pošlete správu sokolom, ide to rýchlejšie, ak poštovým holubom alebo slimákom, príjemca si počká hodiny aj dni. Získalo to státisíce používateľov. Ľudia sú jednoducho unavení z tlaku na okamžitú reakciu.
Mňa na tom ale bavila iná vec. Autorom je človek, ktorý rieši bezpečnosť a dôveru používateľov (Trust and Safety) pre Ticketmaster. Nespravil tú klasickú startupovú chybu, že systém najprv rozbehne na plné obrátky a bezpečnosť tam nejako dolepí neskôr. Predvolene aplikácia zdieľa len mesto, nie presnú polohu. Nepodporuje zatiaľ ani posielanie fotiek, pretože autor vie, že ešte nemá dostatočne robustné nástroje na moderovanie obsahu. Pochopil základnú inžiniersku pravdu: ak navrhujete systém, brzdy a obmedzenia musíte namontovať skôr ako naštartujete motor. Mimochodom, keď komunita zistila, že grafika vtákov bola generovaná umelou inteligenciou a začala sa sťažovať, autor musel priznať, že nahradiť to v bežiacej aplikácii s takým počtom používateľov vyžaduje dlhý čas, plánovanie a peniaze. Každý neuvážený krok na začiatku je neskôr technický dlh.
To isté, čo platí v softvéri, platí vo fyzickom svete. Ten magnet v mojom telefóne nepadol z neba. Ťažba vzácnych zemín je logistický reťazec, v ktorom je množstvo kritických uzlov. Ak zlyhá A, padá B, lebo B nikto neprojektoval na život bez neustáleho prísunu A.
Firmy ako Noveon Magnetics v spolupráci s LG Electronics preto nedávno začali riešiť recykláciu týchto magnetov v uzavretom cykle. Vytiahnu starý magnet z vyradeného zariadenia a ich technológiou z neho spravia nový. Z pohľadu marketingu to znie ako ekológia. Z môjho pohľadu to je čistý risk manažment. Zavádzajú do systému lokálnu slučku, aby neboli stopercentne závislí na jednom dokonale fungujúcom logistickom vlákne z Ázie.
Pretože nádej nie je stratégia.
Kde sa to pretrhne
Akákoľvek porucha v systéme bez trenia a bez zásob sa šíri okamžite. Deň jeden: vypadne kritický dodávateľ, či už fyzických komponentov alebo cloudovej služby. Systém sa tvári, že funguje, beží zo zotrvačnosti. Deň tri: prejavia sa prvé asymetrie. Požiadavky do databázy prechádzajú, ale servery nemajú s čím pracovať. Logistika posiela kamióny, ale v skladoch chýbajú náhradné diely. Týždeň jeden: systém sa zastaví pre drobnosť, o ktorej nikto ani netušil, že je kritická.
Obchod nemá zásoby na viac ako pár dní, lebo držať zásoby je drahé. Je to neefektívne. Je to trenie.
Čo robím ja (a čo z toho je zbytočné)
Áno, mám doma vodu v kanistroch a trvanlivé potraviny. Nie, nemyslím si, že sa spoločnosť zajtra zrúti do chaosu a budeme po sebe strieľať z lukov. Myslím si, že príde porucha. Vybije sa transformátor, praskne vodovodný rad, pretrhne sa optický kábel. Rozdiel je zásadný a moja rodina ho už prestala komentovať.
Úplný základ je nechať si v živote trochu toho umelého trenia. Nenechať všetko bežať len na jedno kliknutie kdesi na serveroch, ku ktorým nemáte prístup.
– Dôležité dáta držím na fyzickom disku, ktorý leží v šuplíku odpojený od siete. Ak by sa mi do počítača dostal ransomvér, na tento disk nepreskočí. Medzi ním a internetom je dvadsať centimetrov vzduchu. To je najlepší firewall na svete.
– Mám vytlačené telefónne čísla na rodinu a poistnú zmluvu na papieri.
– Viem, kde je hlavný uzáver vody v byte a raz za pol roka s ním otočím, aby nezarástol vodným kameňom.
– Mám doma dve nabité powerbanky. Jeden powerbank je nula powerbankov.
Tento víkend si skúste vybrať len jednu z týchto vecí a spravte ju. Zdržuje to, je to nepohodlné a je to nudná prevencia. Ale zálohu, ktorú si nikdy neotestoval, jednoducho nemáš. Pravdepodobne tie odložené kontakty ani offline disk tento rok nebudete potrebovať. Lekárničku v kufri auta tiež väčšinou nepotrebujete. Ale keď ten moment príde, budete radi, že váš osobný systém má v sebe zabudované nejaké tie mechanické brzdy.
